| Prvý istý reprezentant |
| Tuesday, 09 March 2010 | |||||
|
Prvá nominačná tajnička ohľadne majstrovstiev sveta je rozlúštená. Vladko Weiss, ako ho familiárne nazýva polovica slovenských novinárov, je smutný a sklamaný. Nehráva. Bolton si neváži, že získal spásu slovenskej reprezentácie a nedáva mu šancu. Toľká nespravodlivosť. Weiss najmladší sa pritom chce iba dobre pripraviť na majstrovstvá sveta. Nie, on sa nebojí, že príde o miesto v nominácii. On sa len v JAR chce predstaviť v čo najlepšom svetle. Ako správny reprezentant sa nebojí a do novín povie čokoľvek, výkonmi na trávniku však už neohuruje. Neviem, o čom sa rozpráva otec Weiss so synom Weissom, ale zdá sa, že ohľadne jeho nominácie je už jasno. Netvrdím, že na to Vladimír najmladší nemá a že po svete behá sto lepších futbalistov so slovenským občianstvom ako je on. Ale pozerať sa na jeho kvality len cez dva vydarené zápasy v reprezentácii, jeden pekný gól v pohári za Manchester City a články v slovenských novinách, je mimoriadne skresľujúce. Po anglických trávnikoch behá takých futbalistov ako je Weiss najmladší minimálne dvadsať. Nepoznám dôvod prečo by mal Weiss dostať prednosť napríklad pred Jackom Wilsherom. Vladimír Weiss najmladší toho vo futbale ešte toľko nedokázal, aby mal miesto v slovenskej reprezentácii vyhradené. Minimálne trocha strachu by mu neuškodilo. A pokory tiež. Aj keď to asi nebude ľahké po tých chválospevoch, ktoré zažil na sklonku minulého roka. Sedieť na lavičke priemerného anglického klubu je viac ako hrať v základnej zostave špičkového slovenského klubu. Na strane druhej, čo si môže pomyslieť taký Karol Kisel. Aj keby sa pretrhol, také pí-ár ako Vladko mať nebude. Nominácia na majstrovstvá sveta urobí 23 slovenských futbalistov šťastných. Škoda, že boj o jeden post v nej sa už skončil. Škoda, že otec nedokáže držať syna viac pri zemi.
Powered by !JoomlaComment 3.12 Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved. |
|||||
| < Predchádzajúca | Ďalšia > |
|---|