Aj ja som videl „Sunderland Till Die“

Dokumenty o športových udalostiach nebývajú tie najsledovanejšie. Aktuálna situácia im však vyslovene hrá do kariet. Abstinenčné príznaky z nedostatku futbalu, hokeju, basketbalu, dostihov, alebo akéhokoľvek iného športu spôsobujú, že fanúšikovia sú ochotní pozerať čokoľvek čo im pripomenie ich život kedysi dávno, spred dvoch mesiacov.

Nie som výnimkou a aj u mňa prišiel čas na „Sunderland Till Die“. Dokument, ktorý zachytáva pôsobenie Sunderlandu AFC po zostupe do druhej anglickej súťaže „The Championship“ v sezóne 2017/2018 v prvej sérii a sezónu 2018/2019 v sérii druhej. A nebudem prvý a ani posledný, ktorý po vzhliadnutí oboch sérii zatúžil sa vyjadriť k dokumentu písomnou formou. Nech sa páči moja skromná recenzia, či lepšie povedané pár postrehov k tomuto slávnemu dokumentu.

Ako to už býva zvykom, prvá séria sa mi pozdávala viac ako druhá. Aj keď chápem, že vzhľadom na to ako sezóna 2017/2018 v podaní Sunderlandu dopadla sa to pokračovanie priam pýtalo. Ak by nebolo, tak ešte teraz surfujem na stránkach Sunderland Echo o tom, ako sa klubu darilo a čo si o tom mysleli fanúšikovia v diskusiach.

Prvá séria dokumentu mi pripadala otvorenejšia čo sa týka pohľadu do zákulisia prvého tímu. V nej dostali oveľa viac priestoru hráči aj tréneri. Druhá séria zase viac ponúka náhľad do manažmentu a na majiteľa klubu. Hráči a najmä tréner sa dostali oveľa viac do úzadia. A ak si s odstupom sezóny dokument pustia, tak asi nebudú príliš nadšení.

S prvou sériou sa dokáže identifikovať asi každý futbalový fanúšik. Kto by nepoznal to sklamanie, ten vnútorny pocit, že táto sezóna a tento zápas nedopadne dobre. Či fandíte Interu, Slovanu, Trenčínu, alebo Prešovu, iste ste už zažili sezónu či dokonca sezóny, keď bolo od začiatku jasné, že to nedopadne dobre. A napriek tomu ste na zápasy chodili a dúfali, aj keď rozum vám vravel, že nádej je zbytočná.

To, že fanúšik je bytosť úplne neracionálna je vidno v poslednom dieli prvej série. Sezóna stratená, všetko je už jasné, ale posledný zápas sezóny, v ktorom o nič nejde si fanúšikovia nenechajú újsť. A víťazstvo slávia ako keby vyhrali Ligu Majstrov. Zvláštna je fanúšikova duša, tie emočné zvraty od nadšeného velebenia hráčov, po nadávky po záverečnom hvizde. Ak by to bol hraný film, tak si poviete, že je to nereálne a vymyslené, ale ruku na srdce, kto z nás to na tribúne nezažil na vlastnej koži.

V druhej sérii som si zase uvedomil, že byť majitelom klubu sa až tak nelíši od toho keď si doma na počítači zahráte Football Managera. V prestupovom období ide racionalita bokom a keď niekoho chcete kúpiť, tak proste navyšujete ponuku dovtedy kým vám ho nepredajú. Teda v reálnom živote vás to stojí milióny. Vidieť ako biznismen stráca hlava, posiela racionalitu z predošlých dielov do čerta a čisto emotívne dvíha každú hodinu telefón a zvyšuje ponuku je naozaj skvelé. Čo tam po rozpočte, nákladoch a očakávaniach, ja toho hráča proste chcem. Takto nejako to funguje v hre a aj v skutočnosti.

Ak anglický futbal sledujete len cez Premier League, tak vám radím aby ste si nepozerali tabuľku Championship. Nebudete vedieť ako to dopadne a ten dokument budete s napätím sledovať až do konca. Ak výsledky minulých sezón ovládate, aj tak si ho pozrite. Oveľa viac ako o výsledok ide o to čo sa vlastne vo futbale deje. V zákulisí klubu, v hlavách manažérov, hráčov a hlavne v hlavách fanúšikov. To je totiž tá najväčšia záhada.

A ak máte dokument Sunderland Till Die za sebou a rozmýšľate kam ďalej, tak ja odporúčam skúsiť pár naozaj dobrých kníh o športe. Pre mňa to najlepšou už navždy bude Futbalová horúčka od Nicka Hornbyho.  Je to absolútna futbalová klasika, ktorú som čítal päťkrát a vždy ma neuveriteľne bavila. A baviť bude každého nielen fanúšika Arsenalu.

Posted in BLOG and tagged , , .

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.