Je tomu zhruba rok a mesiac čo som bol na Interi. Na Interi Bratislava hrajúcom v Stupave v druhej ligy. A nebola to nepríjemná návšteva. V sobotu som sa teda rozhodol túto návštevu zopakovať. Tentokrát hostil Inter Bratislava Lokomotívu Košice. Štyridsať rokov dozadu by to bol šláger kola federálnej ligy. Dnes je to súboj tímov bojujúcich o záchranu v druhej lige, napriek tomu, že pred sezónou si fanúšikovia týchto klubov (a nielen oni) pomýšľali na postup do ligy prvej.
Pred zápasom
Lokomotíva Košice po štvrtom mieste v minulej sezóne oprávnene premýšľala o postupe. Nakoniec Košice by si po dlhom čase naozaj zaslúžili mužstvo v prvej lige, aj ak by hrali v Družstevnej pri Hornáde. Autobus aj dresy má Lokomotíva už dnes prvoligové, výkony však boli prvých osem kôl treťoligové a tak je cieľom tejto sezóny záchrana ligy druhej.
Inter Bratislava mal minulú sezónu skvelú jarnú časť. Celkové ôsme miesto a dobré výkony tak vzbudili vo fanúšikoch vysoké očakávania. Tie sa však v tejto sezóne naplnili len jeden krát. V derby s Petržalkou, inak je to len boj o každý bod a teda aj o záchranu.
Takže dva tímy so slávnymi menami, ale bojujúce s ťaživou realitou súčasnosti. Našťastie aj boj o záchranu v druhej lige je v porovnaní s tým čo tieto kluby zažili v poslednom desaťročí vlastne celkom dobrou možnosťou. Bolo aj oveľa horšie.
Čo sa zmenilo v Stupave?
Inter za posledný rok čiastočne zmenil vlastníkov. K slovenským pribudli že vraj aj páni z Holandska. Na štadióne to však vidno nebolo. Tribúna zostala tá čo bola aj pred rokom, žiadná nová nepribudla. Tam kde pred rokom bola pripravená plocha na položenie druhého umelého trávnika je dnes raj buriny.
Vstupné zostalo na troch eurách, pribudlo usporiadateľov a ubudlo divákov. Pred rokom na Bardejove ich bolo cez 500, v sobotu na Lokomotívu prišlo len 235. Úbytok sa dá pripísať počasiu (koncom septembra je vetrík mrazivý a nie osviežujúci ako v auguste), opadnutiu eufórie z návratu do druhej ligy a aj nepresvedčivým výkonom v prvých desiatich kolách.
Navyše je cítiť akýsi nesúlad medzi časťou fanúšikov, funkcionármi a trénermi. Ako keby nenaplnené očakávania o bleskovom návrate do prvej ligy priniesli sklamanie a emócie, ktoré u niekoho úplne prekryli ten skvelý pribeh o znovuzrodení po klinickej smrti. Zaujímavým vyústením je bojkot zápasov časťou fanúšikov, ktorí však aj tak chodia a povzbudzujú spoza plota. Zvláštny pokus potrestať klub neplatením vstupného, najmä ak sa bavíme zhruba o dvadsiatich eurách (počet fanúšikov na kopci za plotom krát tri eurá).
Inter Bratislava vyzerá ako klub, ktorý vie, že patrí vyššie, ale nevie ešte úplne presne ako sa tam dostať. Vie, že by sa mal vrátiť do Bratislavy, ale nevie presne kam a ako. A tak v Stupave tak trocha zastal čas. Hádam si to majitelia dobre premyslia, spočítajú a klub do prvej ligy aj Bratislavy vrátia. A pre nespokojných fanúšikov by som odporučil návrat o takých päť šesť rokov späť. Čo by ste vtedy dali za súboje v druhej lige.
Zápas
Výsledky v prvých desiatich kolách oboch klubov hovorili jasne a kvalitu Ligy Majstrov som v Stupave nečakal. Dúfal som, že uvidím pár gólov a nasadenie. A z polovice sa moje očakávanie splnilo. Gól padol len jeden a nie pár a nasadenie bolo primerané tomu, že oba tímy vedia, že každý bod ich približuje k záchrane.
Inter vyhral 1-0, ale rovnako mohlo byť aj 3-1, 1-1 alebo 0-1. Šancí aj pološancí bolo v zápase celkom dosť. Rozhodlo nakoniec to, že Inter sa raz trafil a v istých momentoch aj výraznejšie tlačil. Keďže však nie je dosť efektívny, tak to bola dráma až dokonca.
Krátko k okamihom, ktoré by nemali ostať nezmienené
Prvých desať minúť to vyzeralo skôr ako na rugby, traja ošetrovaní hráči z toho jeden musel nútene striedať. Až som sa zľakol, či ten zápas bude mať kto dohrať.
Mužom zápasu mohol byť Jakub Šulc, strelec jediného gólu, ale keďže posledných 15 minút sa od neho odrážali lopty ako od steny (asi únava), tak mu tento honor neudelím
Patrik Zajac, kapitán Lokomotívy, si najprv v polovici prvého polčasu hlasne vypýtal od spoluhráčov viac nahrávok do behu. A keď ich potom dostal zo šesť, tak z toho aj tak nič nebolo.
Fanúšikovia Interu trénerske duo svojho tímu moc nemusia (aspoň toľko som vyčítal z ich diskusií na nete), ale dvojité striedanie v prestávke bolo hodné aj Juergena Kloppa. Niežeby Kochan a Labuda nič nepokazili, ale začiatok druhého polčasu vyzeral ako keby nastúpilo v žltočiernych dresoch iné mužstvo. Ak by chlapci lepšie mierili, tak mohlo byť v 70. minúte 3-0 a po zápase.
Brankár Interu Alexander Morgos má 18 rokov a aj dosť odvahy. Keď môže vystrúha kľučku na atakujúceho útočníka. A v sobotu mal pri nich stopercentú úspešnosť. Ak vylepší aj následnú prihrávku na obrancov, tak nám rastie nový Neuer.
Prídem znova?
Ak idete na druhú ligu, tak tušíte, že to nebude o perfektnom futbale. Mne stačí ak vidím snahu a bojovnosť. A obe veci boli v sobotu v Stupave v zápase Interu a Lokomotívy prítomné. V oboch tímoch. Nie je teda o čom, prídem opäť (dúfam, že skôr ako o rok).
Zdieľajte:
