Ani tretí zápas v rade nepriniesol to v čo sme všetci dúfali. Neprišlo ani víťazstvo, dokonca ani remíza a od optimálnej hry sme dve tretiny zápasu mali tiež ďaleko.
Hlavná úloha reprezentačného bloku síce splnená bola a sme v hre o postup na Majstrovstvá Európy, ale o spokojnosti alebo nebodaj radosti hovoriť určite nebudeme. Napokon naše postavenie v Lige Národov hovorí za všetko.
Dovidenia zápasy s Českom či Škótskom. Pripravme sa na Kosovo či Litvu.
Dnešný zápas v skratke: Zlý začiatok – fajn – zlý koniec
Ale poďme späť k samotnému dnešnému zápasu. Rozdeliť ho môžeme na tri časti.
Prvých desať minút sme mali vyslovene šťastie. Medzery medzi obranou a defenzívnym záložníkom boli obrovské.
Izrael mohol rozhodnúť zápas do pätnástej minúty a nemohli by sme nič namietať. Nemuseli by sme aspoň živiť ďalších šesťdesiat minút nádej, že tentokrát to vyjde.
V šestnástej minúte prišla však Hamšíkova genialita a viedli sme 1:0. To zjavne Izraelovcov rozhodilo.
A nám to darovalo ďalších pár minút nádeje. Mak dokonca skóroval a dnes to teda nebolo len o jeho účese.
Až do konca prvého polčasu a potom aj úvodných desať minút sa na to dalo pozerať. Smerom dopredu to začalo mať aké také parametre.
Hamšík je proste jednička. Celkom sa rozohral aj Rusnák s Dudom.
Boženík má snahu, ale ešte tomu chýbajú tak dva tri roky skúsenosti. Uvidíte ako bude strielať góly v kvalifikácii na Majstrovstvá Európy 2024.
Len aby mu mal kto nahrávať, keďže Hamšík vtedy už asi v reprezentácii nebude. Každopádne úsek od dvadsiatej do šesťdesiatej minúty bol to najlepšie čo som tohto roku od našej reprezentácie videl.
Potom sme však stratili rýchlosť, alebo Izraelčania pridali. Jednoducho sme už nevedeli podržať loptu, diery v obrane z prvých desiatich minút sa objavili znova.
Bolo jasné, že toto už asi neuhráme. A neuhrali sme.
Napokon ak by bol Izrael rovnako efektívny ako my, tak to skončí tak 2:6. A to som započítal len tie dve žrde a jednu z mnohých góloviek súpera.
Prečo hráme tak ako hráme?
Neobstoja výhovorky, že sa nám rozpadla defenzívna hra, lebo Škriniar aj Lobotka nemohli hrať. Súperom tiež kde kto chýbal a nenastúpili v optimálnom zložení.
Osobne si nemyslím, že so Škriniarom a Lobotkom by to bolo výrazne lepšie.
Našej reprezentácii totiž chýba myšlienka. Idea a systém, ktorý by mal určovať našu identitu na trávniku.
Lebo teraz identitu našej hry môžeme definovať slovami „ubrániť, šťastie a Hamšík niečo vymyslí“.
A ak jedna z týchto troch vecí nevyjde tak dopadneme tak ako dnes, alebo v nedeľu. A pri kvalite našej defenzívy to väčšinou nevyjde.
V novembri nás čaká trojzápas o všetko. Možno postúpime na ME a bude to veľká sláva.
Loading ...Len aby to nebolo Pyrrhovo víťazstvo, ktoré len prekryje biedny stav v akom sa naša futbalová reprezentácia nachádza. Budeme si gratulovať, že sme tam, a pritom sa len kvalifikujeme medzi 24 tímov z 55, ktoré stáli na štarte kvalifikácie.
Budeme v tej lepšej polovici Európy. Ale dostaneme sa tam len s odrenými ušami, lakťami aj kolenami.
A to nie je žiaden veľký úspech.
Skutočnosť je totiž iná, oveľa smutnejšia. V Lige Národov sa potupne zosunieme do tej druhej polovice Európy, tej horšej. A to je ten pravý obraz našej reprezentácie.
Zdieľajte:
