Moje NAJ zo šampionátu – EURO Zápisník #11

Majstrovstvá Európy 2020 hrané v roku 2021 sa skončili. Bol to mesiac plný gólov, radosti, ale aj rozčarovania. Už zajtra budeme mnohí cítiť isté prázdno, ktoré nepôjde len tak ľahko zaplniť. Aj keď sa o to pokúsia predkolá európských pohárov aj s našimi zástupcami nebude to ono. Futbalové majstrovstvá sú sviatkom, ktorý sa nedeje každý deň. Aj preto si musím napísať pár poznámok o práve skončenom EURO hneď, kým sú spomienky ešte čerstvé.

Majstri

Taliansko je zaslúženým víťazom. Od začiatku sa prezentovali odvážnou, rýchlou a hlavne útočnou hrou. Myslím si, že je dobré, že nakoniec zvíťazilo mužstvo, ktoré chcelo dávať góly a nie to, ktoré do finále pošle päť obrancov a dokopy sedem defenzívnych hráčov.

Hráčom finále sa stal brankár Donnarumma. Paradoxne sa mi zdal celý zápas pomerne neistý a niektoré centre vyslovene zle odhadol. Nakoniec však chytil dve penalty a pri ďalšej si skvelo postavil tyč, takže zaslúžene vynikol.

Bonucci –  Chiellini : čistá radosť

Aj keď pre mňa sa hráčom nielen finále, ale celých majstrovstiev stala dvojka Bonucci – Chiellini. Od spievania hymny, cez skvelú obrannú hru aj podporu útoku (nebude náhodou, že obaja sú podpísaní pod vyrovnávajúcim gólom vo finále) až po losovanie strán pred penaltovým rozstrelom (Chiellini) či skvelou exekúciou penalty (Bonucci) boli dušou tímu, futbalu aj majstrovstiev.

Je až neuveriteľné ako si dokázali v 36 a 34 rokoch poradiť aj s o desať rokov mladšími súpermi. Navyše si každý zápas užívali ako si užívajú futbal malí chlapci na ihrisku na sídlisku.

Daj šancu mladým

Mladým treba dať šancu aby nabrali skúsenosti. S tým môžem len a len súhlasiť. Avšak poslať troch mladíkov kopať tri rozhodujúce penalty vo finále, to chce odvahu. Navyše dvaja z nich prišli na ihrisku dve minúty pred koncom predĺženia.

Klobúk dole pred Southgatom, ale toto mu miestna tlač aj fanúšikovia budú ťažko odpúšťať. Aj keď možno už budúci rok na MS tie skúsenosti trio Sancho, Rashford a Saka zužitkujú.

O 240 minút viac

Oba semifinálové zápasy aj finále skončili 1:1. Takže sme len za posledné tri hracie dni videli tri predĺženia, čo dáva deväťdesiat minút futbalu navyše. Jeden zápas extra zdarma sa počíta vždy.

Celkovo vo vyraďovacích bojoch bolo až osem zápasov nerozhodnutých po základnej hracej dobe. Ak pripočítame aj penaltové rozstrely, tak to máme vlastne tri zápasy, s ktorými sme nepočítali. A to sa oplatí.

Najlepší zápas

Tu nie je čo premýšľať. Španielsko – Chorvátsko 5:3 po predĺžení v osemfinále. Navyše tie góly neboli len také obyčajné.

Všetky výsledky majstrovstiev Európy nájdete tu.

Najlepší deň

Pondelok 28.6. s dvoma zápasmi osemfinále. Už vyššie zmienený duel Španielov s Chorvátmi a k tomu Francúzsko – Švajčiarsko 3:3 (4:5 na penalty). Kto si chce pripomenúť tieto dva zápasy, tak môže tu.

Najnudnejší tím

Je mi to ľúto, ale boli to Slováci. Nevystreliť na bránku súpera 180 minúť. Snaha prebrániť sa do osemfinále a nastupovať bez útočníka. Nie, to nie je zábava.

Ešte aj tí Macedónci si v premiére trúfli naviac.

Najsympatickejší tím

Ak si odmyslím víťazných Talianov, tak jednoznačne Dáni. Po šoku z kolapsu Eriksena sa dokázali zomknúť a vybojovať semifinále. Tam im už došli sily, ale aj tak to dotiahli až do predĺženia.

Najnesympatickejší tím

Domáci Angličania vyhrali túto kategóriu úplne suveréne. Šesť zo siedmych zápasov odohrali v pohodli domova vo Wembley. Nikto ma nepresvedčí o tom, že semifinále vyhrali práve vďaka tomu, že kým oni sa vracali domov z Ríma, Dáni si užili cestu z Baku.

Víťazstvo Angličanov nebolo o penalte po prifilmovanom páde Sterlinga, ale o fyzickom kolapse dánskeho tímu, ktorý nevládal behať v predĺžení.

Navyše tá eufória s heslom „Football is coming home“ mi trocha liezla na nervy. Ako keby zabudli, že až na zápas s Ukrajinou nepredvádzali žiadnu skvelú hru.

Najhlúpejší nápad

Zorganizovať majstrovstvá v 11 krajinách by bolo nemúdre aj pred covidom. Počas neho je to však veľká hlúposť.

A to už nehovorím o nerovných podmienkach, kde niekto hral doma skoro všetko (ahoj, Anglicko), a niekto cestoval medzi Prahou, Londýnom, a Baku. Dúfam, že to bolo naposledy.

Prekvapenie majstrovstiev

Toľko dymovníc v hľadisku v Budapešti a toľko vbehnutí na ihrisko vo viacerých mestách som nezažil ani nepamätám. Ako keby organizácia na toľkých miestach, bez centrálneho dohľadu zlyhávala. A to nie je dobrá správa, keďže asi nikto nechce aby sa vrátili osemdesiate či deväťdesiate roky plné násilia na tribúnach.

Úľava na záver

Naše tipovacie turné po majstrovstách začalo ako z veľkej knihy. Potom však prišla séria, ktorú žiadny tipér zažiť nechce. Od záverečných bojov v skupinách až po prvé semifinále to bol voľný pád.

Našťastie dva záverečné zápasy nám zachránili reputáciu a tí čo nás sledovali na EURO neprerobili ani cent.

Odpočítavanie: 1 rok a 5 mesiacov

Dobrá správa nakoniec je tá, že na najbližší šampionát nemusíme čakať dva roky. Už v novembri 2022, takže za rok a päť mesiacov sú majstrovstvá sveta v Katare. A to bude tiež sviatok. Po tohtoročnom lietaní po 11 krajinách si všetky zápasy užijeme v jednom bohatom ale malom štáte s rozlohou 11 581 kilometrov štvorcových. To je zhruba súčet rozlohy Bratislavského, Trnavského a Nitrianského kraja

Okrem výkvetu európskeho futbalu si užijeme aj Argentínu či Brazíliu. Už teraz mám z toho zimomriavky.

Posted in BLOG and tagged .

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *