Tri kvalifikačné zápasy sú za nami a my sme zase o niečo múdrejší ohľadne stavu nášho futbalu aj našej reprezentácie. Tu je niekoľko zistení, ktoré som si z posledných dní odniesol ja.
Tréner Tarkovič vie nasadiť do zostavy aj útočníka (a občas aj dvoch).
Vieme hrať aj odvážne smerom dopredu, ale nie vždy a všade.
Keď je latka výkonnosti položená dostatočne nízko, tak sa dá tešiť aj z prehry len o gól a štyroch striel na bránu.
Proti „slabším“ mužstvám, ktorých hlavnou taktikou je obrana, máme problém presadiť sa.
Kreativita aj kvalita našich útočných hráčov nie je dostatočná. Vidno to aj na tom kde a ako hrávajú naši hráči (Duda v Kolíne, Weiss v Slovane, Mak vo Ferencvarosi, Boženík v Dusseldorfe).
Hamšík nie je nevyčerpateľný a tiež ho môže zložiť únava.
Keď skončí v reprezentácii Hamšik a Kucka bude to veľmi ťažké.
Škriniar v obrane je istota. Taká istota, že je vlastne jedno kto chytá v bráne.
Emócie k futbalu patria, ale viacerí naši hráči by mali menej rozhadzovať rukami.
Priamy postup z prvého miesta v skupine je stále možný, ale nepravdepodobný.
Postup do baráže z druhého miesta je pravdepodobnejší, ale stále je to len veľmi teoretický koncept.
Porazíme Rusko aj Chorvátsko na ich ihriskách v októbri? Na to by som si nevsadil.
Loading ...Ďalší program našej reprezentácie aj tabuľku našej kvalifikačnej skupiny nájdete tu.
Zdieľajte:
