Pôvodne som chcel svoj názor na náš úvodný reprezentačný zápas v novej sezóne napísať hneď za čerstva. Už v sedemdesiatej minúte som však usúdil, že spánok je oveľa lepšia voľba. Napokon kto by čítal článok plný invektív, urážok a negativity.

Vyspatý a naraňajkovaný sa teda pokúsim zhrnúť svoje pocity dnes.

Bola to hrôza

To je prvá veta, ktorá má napadne, keď si spomeniem na včerajší zápas. A tá veta sa týka našej reprezentácie.

Je až neuveriteľné aký veľký rozdiel v rýchlosti a kvalite bol medzi slovenskými a českými futbalistami.

Celé to vyzeralo ako keď sa v Slovenskom pohári stretne štvrtoligista s prvoligistom. A českí futbalisti hrali ako prvoligisti s chuťou štvrtoligistu. Naši zase podali výkon ako hráči zo štvrtej ligy s náladou prvoligistu, ktorý sa musí miesto kávičky v Auparku trepať niekam na dedinu.

Áno, až tak zle to vyzeralo. Rozdiel v rýchlosti, nasadení a dostupovaní k hráčom bol obrovský.

Neobstoja pritom žiadne výhovorky. Obom mužstvám chýbali kľúčoví hráči základnej zostavy.

Našich postihli hneď v úvode zápasu dve zranenia. V prípade Dudu som si však za prvých 15 minút ani nevšimol, že hrá.

Po zranení Štetinu sme zase konečne mohli vidieť Valjenta, ktorý v reprezentácii robí náhradníka. No nevytrhol to.

Bolo by však chybou menovať len jedného či dvoch hráčov. Táto prehra ide za všetkými štrnástimi, ktorí sa na trávniku objavili.

A rovnakú mieru zodpovednosti nesie aj tréner Hapal. Po posledných dvadsiatich minútach prvého polčasu som čakal, že v prestávke prídu zmeny.

Nie v obsadení, ale v prístupe. Že zostúpime z toho kolotoča, na ktorý sme nasadli.

Nestalo sa, stále sme hrali, respektíve nehrali rovnako. Pritom bolo jasné, že ak niečo nezmeníme tak dostaneme nakladačku.

Napokon je pre nás výsledok 1:3 vlastne milosrdný. Rovnako ako prázdne tribúny.

Ak by neboli tak ešte v pondelok našim reprezentantom píska v ušiach z reakcie divákov.

Tipy na futbal každý deň a zadarmo

Čo ďalej?

Táto jeseň rozhodne o tom či si zahráme na Majstrovstvách Európy, pričom prvé barážové stretnutie hráme doma s Írskom o mesiac (ak korona dovolí!).

S takýmto prístupom a výkonom to s našimi šancami nevyzerá vôbec dobre.

Pritom generácia okolo Škriniara a Lobotku mala práve teraz začať dominovať. Žať úrodu toho, že v mladom veku začali hrávať v kvalitných ligách.

Miesto napredovania však prišla stagnácia a uspokojenie. A keďže iných hráčov nemáme, tak sa pripravme na zmenu trénera.

Kto to však zoberie netuším. Kandidátov nebude málo, ale povedať meno toho, kto dokáže zmeniť našu hru, myslenie a prístup hráčov neviem.

Zdieľajte: