Ak dnes zavíta futbalový fanúšik do Mníchova tak s najväčšou pravdepodobnosťou ide na futbal do Allianz Areny, na Bayern Mníchov. Avšak ja som sa tentokrát vybral inam, na miesto, kde Bayern hrával predtým ako v roku 2005 otvorili ich súčasný štadión. Presne tridsaťtri rokov od roku 1972 až do roku 2005 bol domovom Bayernu Olympijský štadión – unikátna stavba, ktorú treba určite vidieť.
Olympijský štadión Mníchov
Olympijský štadión sa nachádza ako inak v olympijskom parku. Z centra je to bližšie ako Allianz Arena a dostanete sa tam pohodlne metrom U3 (zástavka Olympia Zentrum).
Túto zástavku metra dobre poznajú aj fanúšikovia motošportu. Potom čo zo stanice metra vyjdete na ulicu, tak sa ocitnete priamo pred sídlom automobilky BMW, ktorá tu okrem kancelárie má aj fabriku, múzeum a aj veľký showroom BMW Welt. Ak ste viac fanúšik áut ako futbalu tak sa do olympijského parku a na olympijský štadión asi ani nedostanete. Ale to by bola naozaj škoda.
Samotný park aj štadión boli vybudované kvôli olympijským hrám 1972. Mníchov vtedy svojim konceptom „olympiády krátkych ciest“ porazil Detroit, Montreal aj Madrid.
A organizátori dostali svojmu sľubu. Z centra mesta, ktoré je od roku 1972 pešou zónou sa do olympijského parku dostanete metrom za 15 minút. Hneď oproti parku si iste všimnete menšieho sídliska, ktoré slúžilo ako olympijská dedina. Áno, v tejto dedine došlo k tým smutným udalostiam, keď palestínski teroristi zaútočili a uniesli izraelských športovcov.
V samotnom parku, ktorý bol vybudovaný na mieste bývaleho letiska, je okrem futbalovo-atletického štadióna aj plavecký štadión, hokejová hala, športová hala, futbalová hala, ďalšia menšia športová hala a olympijská veža. Všetko pekne pokope.
A práve vežou by som na vašom mieste začal. Za 13€ na dospelú osobu, prípadne za 29€ spolu ak ste rodina s dvoma deťmi vás vyvezie rýchlovýťah na výhliadkovú platformu 291 metrov vysokej veže, z ktorej budete mať celý olympijský park a aj Mníchov ako na dlani. A práve stadiaľto sa robia aj najlepšie fotky štadióna.
Olympijská veža – najlepšie miesto na rozhliadnutie aj fotenie
Prvé čo ma upútalo bola veľkosť parku a dizajnovo rovnaké strechy všetkých športovísk v areáli. Všetky strechy aj celá koncepcia parku je dielom architektonického štúdia Behnisch & Partner.
Strechy športových hál aj štadióna
Druhá vec čo som si všimol je ako veľa zelene sa v Mníchove nachádza. Okrem olympijského parku, ktorý má 850 000 metrov štvorcových uvidíte, že také Anglické záhrady sú ešte väčšie a k tomu majú Mníchovčania k dispozícii aj veľa ďalších parkov. Napríklad WestPark, v ktorého blízkosti sa nachádza hala, kde ešte stále hrávajú basketbalisti Bayernu. Aj keď SAP arena kam sa majú presťahovať aj spolu s hokejistami Red Bull Mníchov je už skoro dokončená. A bude v Olympijskom parku.
SAP aréna, nový prírastok v Olympijskom parku
A treťou vecou na povšimnutie je rozľahlosť Mníchova. Keďže v meste sa nestavajú budovy vyššie ako je veža kostola Freudenkirche (99 metrov), tak sa musí rozširovať hlavne do šírky a z veže je to perfektne vidieť.
Poďme však k samotnému olympijskému štadiónu. Vstup na neho je tiež spoplatnený (samotný park je prístupný zdarma). Vstupenka pre dospelého stojí 3,50€, rodinný lístok (2 dospelí a 2 deti) stojí 8,50€. Ak máte radi adrenalín, môžete si zaplatiť 40€ a v sprievode bezpečnostného garanta si obliecť istiace popruhy a ísť aj na výlet na samotnú strechu.
A práve strecha olympijského štadióna je celosvetovo známa. Je z akrylátu a prekrýva zhruba polovicu miest na sedenie. Tvar strechy odkazuje na Alpy, ktoré je mimochodom z blízkej veže v prípade dobrého počasia vidieť.
Olympijský štadión
Na mňa štadión vďaka atletickej dráhe pôsobil ako päťkrát väčšie bratislavské Pasienky, alebo desaťkrát väčšie Štiavničky. Na prvý pohľad si uvedomíte, že ten štadión je naozaj veľký. Avšak výhľad z tribún na futbalovú plochu vyzeral v pohode, pocit, že by som nevidel futbalistov som nemal. Tribúny sú dostatočné strmé na to, aby ste stále cítili blízkosť diania na trávniku či atletickej dráhe.
Strmosť tribún Olympijského štadióna
Pochopiteľne tento štadión nie je ako v súčasnosti stavané arény plné skla a skyboxov. Tu až na malý úsek s lepšími sedačkami (pravepodobne VIPka) sú si všetci rovní. Ak si teda odmyslíme, že len polovica miest na sedenie je krytá strechou.
Vyskúšajte si akustiku zakričaním a pochopíte, že ak je štadión vypredaný tak je to poriadny hukot. Nečudo, že tam Bayern vydržal tridsaťtri rokov a získal 16 titulov, ten posledný práve v roku 2005, pričom posledný zápas sezóny bol posledným zápasom Bayernu na Olympijskom štadióne (Bayern vyhral 6:3 nad Norimberkom).
Okrem Bayernu tu svoje zápasy hrával aj druhý mníchovský klub TSV 1860 Mníchov. A ak sa pýtate či sa tam ešte hráva pravidelne futbal, tak odpoveď je nie. V roku 2020 tam odohral pár zápasov vtedy treťoligový Türkgücu Mníchov, ktorý však momentálne už hráva na Grünwald štadióne.
Štadión okrem atletických súťaží počas olympiády hostil aj šesť zápasov Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1974, vrátane finále, v ktorom Nemci porazili Holandsko 2:1. V roku 1988 sa zase práve tu hralo finále Majstrovstiev Európy, v ktorom Holanďania zdolali Rusko 2:0 (ikonický gól van Bastena si pamätáme úplne všetci – ak nie, tak si ho pozrite tu).
Dvakrát sa tu hralo aj finále Ligy Majstrov. V roku 1993 vyhralo Marseille nad AC Milánom 1:0 a v roku 1997 tu triumfoval Dortmund, keď porazil Juventus 3:1. To muselo byť pre fanúšikov Borussie naozaj nezabudnuteľné.
Mimochodom 17.11.1985 tu hrala aj naša reprezentácia kvalifikačný zápas na MS 1986 v Mexiku. S domácou reprezentáciou uhrala remízu 2:2 čo bol super výsledok, ale postup nám nepriniesol, keďže sme predtým remizovali na Malte 0:0 a prehrali doma s Nemeckom 1:5.
Okrem futbalových zápasov sa tu po rekonštrukcii v roku 2022 uskutočnili Majstrovstvá Európy v atletike, v roku 2006 zase závod svetového pohára v behu na lyžiach! Okrem športových podujatí štadión hostil aj neskutočne veľa koncertov renomovaných skupín a spevákov (Rolling Stones, Michael Jackson, Pink Floyd, Robbie Williams, Madonna, U2, Coldplay, Ed Sheeran, Taylor Swift).
Oficiálna kapacita štadiónu je 77 337 divákov pre koncerty a 63 118 pre športové udalosti. Štadión začali budovať v lete roku 1969 a otvorili v máji 1972.
Na ovále okolo štadióna nájdete pár desiatok stojanov so zaujímavosťami o štadióne, dôležitými dátumami aj informáciami. A okrem toho aj jeden nenápadný stožiar, na ktorom v roku 1972 plápolal olympijský oheň.
Miesto pre olympijský oheň 1972
Práve kvôli nemu celý štadión aj park postavali a dodnes je tak pripomienkou toho ako sa dá urobiť olympiáda spôspobom aby športoviská boli blízko seba a slúžili ľudom aj potom čo olympionici odcestujú domov.
Okrem samotného štadióna totiž park ponúka veľa športových ihrísk aj pre verejnosť, stánky s občerstvením a príjemné prostredie na prechádzku či len posedenie v tráve. A tisíce korzujúcich a športujúcich Mnichovčanov to potvrdzujú každý slnečný víkend. Ak sa vydáte do Mníchova tak si ho choďte užiť aj vy.
Galéria Olympijský štadión a park v Mníchove
Zdieľajte:
